Korzika cast 1

Korzika je jednou z najznámejších kajakárskych destinácia v Európe no mna tento ostrov v stredozemnom mori nikdy nelákal. Je preslávený potokmi s malim prietokom a velkim spadom a tusil som ze to bude skvor kajakovanie po skalach ako na vode. To sa sice potvrdilo ale zato ma korzika velmi milo prekvapila. Yablokovane rieky s velkimi skalami a technickymi perejami sa striedali s nádhernými slajdmi v zulovom masive. A vsade okolo nádherná príroda.

Klasicky pohlad na Korzike

Na korziku sme vyrazili v zložení Honza Kolar s frajerkou Alčou, Zajic, Evina, Tomo a ja. Povodne sme pocitali s tym ze pojdeme dvomi autami ale nastastie sa Zajicovi podarilo zohnat jedno velke auto. A kedze sa to podarilo az na poslednu chvilu tak aj planovany odchod sa znacne posunul a tak sme vyrazali z Bratislavi vo stvrtok o 22:00. Na tom by nebolo nic zle keby sme nemali zabookovany trajekt na piatok 9:00 rano a cakala nas cesta dlha 1000km do talianskeho Livorna. Nakoniec sme to nastastie vpohode stihli a tak uz sme si uzivali 4 hodinovu plavbu na trajekte. Trajekt nas vylozil v korzickej Bastii okolo jednej a mi už sme sa tesili na prvu rieku. Na rozjazdenie sme si vybrali spodnú časť rieky Golo. Stretli sem tu aj particku kajakárov z Prahy s ktorimi sme sa este neskvor parkrat stretli. Vecer sme zamierili k rieke Vechio kde sme prespali. Velmi nas prekvapilo chladne pocasie a kedze Zajic nam tvrdil že na korzike je teplo tak sme si každy zobrali len jednu mikinu čo nebol uplne najlepši napad. Hlavne ked vecer klesala teplota len na 8 stupnov. V sobotu sme vyrazili na spodne Vechio. Pekna rieka su malimi skokmi a technickimi perejami ktor[ sme si vsetci hrozne uzivali

Najzaujimavejsia cast na strednom Vechiu

Kim my sme boli na vode, Alča si na bicykli uživala okolite kopce. Pri takeoute sme našli super miesto na kempovanie takže sme tu ostali este par dni. Okolo desiatej večer sem prišla aj pražská partička a rozprávali nam o hornom Vechiu. Išli to 7 hodin a 6 krat prenášali ale ževraj super rieka tak si ju zaradujeme do nášho plánu na nasledujúce dni. Nedelne ráno nás vítalo chladným počasím ale mi sme sa nenechali zastrasit a tak sme sa vybrali na horne Golo kam viedla dlha cesta v úzkich serpentínach a co bolo najhorsie že to bolo hrozne vysoko čomu zodpovedala aj teplota okolo 10 stupňov.

Cesta na horne Golo

Keďže sme boli všetci hrozne premrznuti rozhodli sme sa nasadnúť len v polovici úseku. Hneď na putine sme stretli particku Nemcov z Arndom Scheftlainom a neskvor este par dalsich skupiniek takže nas tam bolo na vode docela dost. Boli tu vlastne vsetci kajakári z Európi a nechýbali ani také esá ako Simon Hirter ci Tyler Curtis. Najvecsiu mission vsak mali vsetci ay ked vystúplil na breh. Svajciar Ron Fisher stratil kluce od svojho auta a tak sa jednotlive timi kajakarov snazili otvorit jeho auto. Potom co zlihali nemci aj švajčiari nastupil českoslovesnký tím (Tomo a Honza) a po krátkom úsili sa im to podarilo za čo dostali od Rona pár pív:)

Honza a ja na hornom Gole

Tomova hlava na hornom Gole

Na pondelok sme sa všetci tesili lebo zajic predpovedal ze sa uz konecne zlepsi počasie. Opak bol pravdou a tak sme sa zase celi zmrznuti začali obliekat do hydra pri pereji Raketa na rieke Fiun Orbo. Všetci sme sa poriadne naobliekali ale nastastie o chvilu vyšlo slnko a aj sa oteplilo čo nám neskutočne pomáhalo pri polhodinovej prenáške kde sme museli použit aj hádzački. Po prenáške sme už boli všetci poriadne vyčerpaný z toho tepla a ešte nás čakal klasický úsek na Orbe. Všetko išlo OK až kím Honzovi kúsok pred koncom nepraskla loď a musel dojsť pešo.
Večer sme sa vybrali do kempu kde boli všetci kajakári a podarilo sa nám tam zohnať teplovzdušku tak sme mohli zalepiť Hozovu loď. Tu som využil moje dlhoročné skúsenosti z lepenia mojej starej rodeovky a naštastie Honzovi loď vydržala až do konca zájazdu.

Prva perej na Fium orbe s nazvom raketa

Tomo na Rakete

Istenie druhej pereji

Druha perej na Orbe

Najazd do druhej pereji

Ďalsí deň sme sa konečne odhodlali na horné Vechio. Prvých 800 metrov sme nadávali čo to je za potok ked to malo asi jeden kubík a bolo to samí šuter ale potom sa to spojilo s dalším prítokom a začalo to poriadne padať a to už sme si užívali. Najvtipnejším miestom bola posledná perej kde bol takz skok do jaskyne ktori trebalo boofnut ale jaskyne bola trochu menšia jak som čakal a tak sa mi tam zaseklo pádlo a musel som ho pustiť. Naštastie som ostal na šutroch kúsok nad sifónom a pádlo ku mne priplávalo:)

Jeden z mnohych skokov na hornom Vechiu

Moja jaskina v ktorej sa mi zaseklo padlo

Druha cast clanku bude coskoro.
Stay tuned!

P.S. Dakujeme Zajicovi za super fotky