Korzika cast 2

Z Vechia sme sa presunuli ďalej na juh a prespali sme pri meste Ajaccio. Ajaccio je jedno z najvecsich miet na Korzike a nachádza sa na západnom pobreží. Ráno sme pokracovali ešte na juhovýchod až k rieke Rizanese, asi najznámejšej rieke korziky na ktorje sa už stavia priehrada a preto sa tu tento rok konalo protestne stretnutie vodákov s názvom Kayaksession korzika week.

Presun na Rizanese

Keďže nám cesta zabrala docela dosť času a ani putin sme nenašli úplne na prví krát nakoniec sme na nasadacie miesto došli až okolo tretej pobede. Rozhodli sme sa pre horný úsek čo nebola úplne dobrá volba keďže teto úsek patrí k tím najťažším na Korzike a už bolo docela dosť hodín. Nastupuje sa tu pod rozostavanou priehradou. Rýchlo sme sa prezliekli a už sme znášali lode po ceste k priehrade čo sa zrovna nmoc nepozdávalo karabinierom ktori boli pri priehrade a velmi rýchlo nás otočili speť zo slovami že tam odsrelujú šutre a je to tam nebezpečné. Asi po polhodine dohadovania sme sa s nimi dohodli že nasadneme kúsok nižšie. Znáška sice nebola úplne zadarmo ale boli sme radi že sme nedopadli ako pražáci ktorí po tom čo si to zniesli sa rozhodli že sa im nechce a tak si to zase vyniesli hore.

Prezliekanie na novej ceste k priehrade, ktoru stavaju na sutoku Codi a Rizanese

Na vode nám to išlo zo začiatku dosť dobre ale rieka mala čím dalej tím večší spád a tím pádom sa aj náš postup spomaloval. A keď už sme si mysleli že sme niekde nakonci rieka začala ešte viac padať čo by sa nám za normálnych okolností páčilo ale keď už sa začalo zotmievať nebolo to uplne ono. Táto rieka bola jedna z najlepších čo sme na Korzike išli a všetci sme z nej boli velmi nadšený.

Evina boofuje jeden z mnohych skokov

Tomo si uziva pekni den na vode

Obcas trebalo aj prenasat, ale nastastie toho nebolo moc a bolo to celkom vpohode

Dalsi boof

Ku koncu sa nam uz zacalo stmievat ale rieka dalej padala....

Asi pol hodinu po tom čo sme prišli do ciela sa úplne zotmelo takže sme to stihli na poslednú chvílu. Keďže už bolo vela hodín a sa nám už nechcelo hladať nejake luksusné spanie zakempovali sme nakoniec na velkom odpočívadle vedla cesty. Večer sme dali ešte malú párty s pražákmi a už sme sa vsetci tešili na ďalší super den pádlovania. Na ďalši deň sme mali na pláne korzickú klasiku - spodnú Rizanese. Tento spodný úsek je známi hlavne 10metrovým vodopádom ale musím uznať že okrem toho vodopádu a ešte jedného skoku tam nič moc nebolo a oproti hornému úseku to bolo docela oničom.

Nasadacie miesto na spodnu Rizanese tiez zname ako U somara

Tento skok bol docela vtipny, lebo sa nedal boofnut a docela to zadupavalo pod vodu

Honza na 4metrovom skoku

Zajic na hrane 10 metroveho vodopadu

Ja si uzivam let dole vodopadom

Honza boofuje pekni skok kusok za vodopadom

Náš vílet sa už pomali blížil ku koncu ale ešte sme si nemohli nechať ujsť dalšiu klasiku ktorou je Travo. Travo sa môže jazdiť len v pondelok a piatok a kedže bol piatok tak to bolo úplne ideálne a ešte k tomu bola ideálna voda a konečne vyšlo aj slnko. Na tejto rieke nás čakalo množstvo slajdov zarezaných v masíve v štile californie. Kedže sa tu môže jazdit len v určité dni, ráno sa všetky volné plochy pri ceste zaplnili kajakárskimi autami a na vode mohlo byt okolo 50 kajakárov. My sme ale vyrazili trochu skvor a tak to bolo celkom vpohode. Z rieky sme boli všetci nadšený a užívali sme si každy moment na vode, len nám bolo trochu lúto že na druhý deň nám už ide trajekt spet domov.

Cestou na Travo sme sa este zastavili na obednu prestavku v dedinke niekde uprostred Korziky

Evina na prvom slajde na Trave

Pereje v masive su naozaj super a k tomu pekne pocasie, proste idealny den na vode

Tomo s Evinou skusaju koho lod rychlejsie slajduje.

Pohlad na najkrajsi usek Trava so znamou trojkombinaciou

A najlepsie na tom je ze na celom useku je len jedna kratka prenaska

V sobotu sme si ale este trochu privstali a tak už o deviatej sme boli na putine na stredne Vechio. Pred tyzdnom nam trvalo splavit tuto rieku tri a pol hodiny ale teraz sme to zvladli za necelu hodinu a o to viac sme si to užili. Po tom nas uz cakala len cesta spet do Bastie na trajekt a dlha cesta domov.

Nastupovanie na trajekt a lucenie sa s Korzikou

Cestou domov sme sa este zastavili v meste Pisa kuknut sa na tu sikmu vezu abi nikdo nehovoril ze sa vobec nevenujeme kulture.

Ako som už písal na začiatku, Korzika ma milo prekvapila nielen vodou ale aj prirodou. Super bolo aj to že každé druhé auto ktoré sme stretli malo na streche naviazané kajaky. Som si ani nemyslel že može byť tolko vodákov naraz na jednom ostrove. Jedine čo nebolo uplne idealne bolo počasie ale na to som si už docela zvikam že vždy ked idem niekde padlovať je hnusne.
Ale najlepsie na korzike bolo ze sme tam boli super particka s ktorou nikdy nebola nuda:)

A aj za tieto fotky dakujeme Zajicovi