Zapiska kajakara z kazachstanu - oblast ALTAJ

19. June, 2014
2.6.2014
 
Rano vyrazame na rieku Gramatuchu. Teda nevyrazame na rieku ale zaciname s pripravami. Pripevnujeme na kajaky nase nosne systemi a vyrazame smerom k sedlu. Plan na den je z 1000mnm vyniest kajaky do sedla v 2300mnm. Vacsinou si na vysokohorskych turach uzivam vyhlady, ale dnes ma zaujimalo len kde je to sedlo. Priblizne po 5tich hodinach prichadzame do sedla. Tu nechavame kajaky a rychlo bezime naspat do doliny s vidinou teplej sauny. Vecer sa regenerujeme v saune a chystame na zajtrajsi vystup. 
 
 
3.6.2014
 
Rano znova vyrazame do sedla, tento krat s ostatnymi vecami (spani, jedlo, vybava). Sam som prekvapeny ked si davam vsetky veci na chrbat, lebo vcera som sa zaprisahaval, ze do toho sedla ma znova uz nic nedostane. Kupodivu nam vystup do sedla trva rovnako ako vcera s kajakmi, ale narozdiel od vcera nam to berie podstatne menej sil. V sedle si davame skromny obed (orechy a susene ovocie) a vydavame smerom na druhu stranu zo sedla do doliny k rieke. Dolina je kompletne zasnezena a rieka je vzdialena priblizne 12km. Nastastie po snehu sa nam kajaky dobre tahaju, tak si konecne uzivam aj sceneriu na turistike. Pri zostupe zo sedla na snehovych poliach nevahame ani chvilu a naskakujeme do kajakov a uzivame si aj trochu snowkajakingu. Palovi sa tato turistika tak velmi pacila, ze pri jednom z mnohych brodov si nechal kameru a prisiel nato az o 2 km neskor. Ja sa mu ani necudujem, ked zimu travi v teplych krajinach, tak si ten sneh treba poriadne uzit. Pristup na tuto rieku nas stal 36km chodenia a 4000 vyskovych metrov. 
 
 
 
4.6.2014
 
Rano konecne po dvoch dnoch hardcore turistiky konecne sadame na vodu. Rieka je pekna a jej charakter je - minimum vracakov a rovno dole. Okrem pereji si tu musime davat pozor aj na padnute laviny cez rieku, ktore musime prenasat. Po 5tich kilometroch sa sa prilieva velky pritok a z malej riecky sa stava pomerne velka rieka. Jedina velka nevyhoda je ze voda ma 4 stupne a vonku je tak 7. Vsetci sme zmrznuty a nikomu sa nechce ani vystupovat a prezerat. Tak sa obcas stane ze napadlujem na hranu, vidim len Toma ktory mi ukazuje aby som to poriadne rozbehol. Robim par poriadnych zaberov skacem dole do velkeho valca, kde sa stretavam so Sergejom. Ja nastastie valcom prechadzam a naposlednu chvilu chytam Sergejovu spicku a vytahujem ho z valca. Po 7 hodinach v studenej vode a pocasi, sme radi ze vystupujeme. 
 
 
 
5.6.2014 
 
Tento den bol povodne urceny na oddych, ale plany sa rychlo menia a tak vyrazame na spodny Turgusun. Po ceste nam zacinaju vychadzat velmi podivne zvuky z predneho praveho kolesa. Opat igelitka zachranuje situaciu, ale je nam jasne ze auto uz mele z posledneho. Preto sa plany znova menia a zajtra mame vyrazit na horny Turgusun. Vecer sa teda vraciame znova do hostela a chystame sa na zajtrajsi vystup. Vasil este vybavuje kone, aby vystup nebol taky narocny. 
 
 
6.6.2014
 
Dnesny den zacina velmi neprijemne, lebo Vasil prichadza so spravou ze nedostaneme povolenia pre tuto oblast. Zacina nam byt jasne, ze tymto sa nas vylet konci. Auto pomaly doziva, Vasil je blizko Ruska (teda aj auto by mohlo dojst) tak rozhodnutie je jasne, skusame zohnat nove letenky. Vecer sa este presuvame k Vasilovmu kamaratovi Michaelovicovi do Oskminagorsk. Uz nas to ovbec neprekvapuje, ked Michaelovic u seba doma v byte vytahuje vodku z kazdeho kuta bytu. 
 
7.6.2014
 
Cely den travime v meste. Rano sa ideme vyvencit von a to doslova, lebo na celom sidlisku voda netecie uz dva dni. Cez den sa prechadzame po meste a psychycky sa pripravujeme na cestu domov. Kupujeme listok na vlak, ktory ma trvat 28 hodin. Vecer sa este vydavame k rieke sa posledny krat rozlucit s Kazachstanskou vodou a hlavne sa okupat. 
 
 
8.6.2014
 
Skoro rano vyrazame na stanicu na vlak. Skusame este ocarit sprievodcu vo vlaku aby nam zobral kajak. Nakoniec sa to dari a nakladame obrovskeho Directora do vlaku. Vlak je kompletne lozkovy, tak kajak pchame do batozinoveho priestoru pod stropom. Cesta vlakom nastastie ubieha pomerne dobre, kedze mozme celu cestu lezat. 
 
 
 
 
9.6.2014
 
Dorazame do Almaty v doobednajsich hodinach. Skusame si zohnat taxik na letisko. Kedze v rustine sme aspon trocha zbehli tak si dojednavame taxik a dokonca za velmi dobru cenu. Aj ked na zaciatku chceli 3 krat tolko. Prichadzame na letisko a tu zahajujeme 18 hodinovy zevling. 
 
10.6.2014
 
Po 10 hodinach pristavame vo Viedni, kde nas prekvapuje neuveritelnych 32 stupnov. Tak sa konci nase putovanie po Kazachstane a vsetci plny zazitkov sa rozchadzame domov. Kazachstan ukazal, ze zazitok nemusi byt dobry, ale hlavne ze je intenzivny.