Leto v kanade ubehlo až neuveritelne rýchlo ale zato sme si ho poriadne užili. Celý čas sme trávili v Britskej Kolumbii a to hlavne v okolí Vancouver, Squamish a Whistler. Ale nemyslite si že sme len kajakovali, občas sme totiž museli aj pracovať. A občas sme sa venovali aj inými aktivitám, napríklad survovaniu v Tofine na Vancouver islande, bouldrovaniu v Squamishi, či turistike na Joffrey lakes. Britská Kolumbia je jedna z TOP oblastí na všetky outdoorove športy.

Namiesto dlhého písania o tom jak úžasne tam bolo, sem dám radšej pár fotiek...

Vyrážame na rieku...

Tatlow, jedna z njalepších riek v Kanade plná vodopádov a slidov. Jediný problém je prístup k rieke ktorý zahŕňa dvojhodinovú jazdu po starej lesnej ceste a ďalsie dve hodiny šlapania v odlahlom údolí plnom medveďov.

Takmer všetky rieky tu pretekajú cez neprístupné kaňony, tu už spokojne sedíme vo vysedacom vracáku pod kaňonom rieky Tatlow.

Bez poriadnej štvorkoly ste v BC stratený. 

Zuzka  skáče vodopád naCalaghane. Toto je jednoznačne moja najoblúbenejšia rieka v BC. V popise k rieke píšu že keď idete na túto rieku skontrolujte si či máte plnú nádrž v aute, lebo keď ju zídete raz budete chcieť ísť znova a znova a znova...

A už vyrážame na Ashlu, túto rieku snáď ani nemusím predtavovať, je to jedna z največších klasík v Kanade.

Nástup na Ashlu, na úsek zvaný Mine section podla starých baní ktoré sa tu nachádzajú.

Mine section je parádny úsek ale nečakajte že si tam zapádlujete z nejakými miestňakmi. Miestňaci sú totiž trochu lenivý a jazdia večšinou len klasický spodný úsek - Box kaňon.

Vstupnou bránou do Box kaňonu je vodopád s názvom 50/50. Myslím že výstižnejší nazov by ste pre tento vodopád nenašli keďže je úplne jedno kolko krát ste už ten vodopád išli a jakí ste dobrí kajakári, aj tak minimálne polovica prejazdov týmto vodopádom skončí brutálnou nakladačkou.

Učíme sa surfovať v Tofine na Vancouver islande. Vlny super, počasie tiež super, len tá voda bola akosi studená...

Skookum creek patrí medzi ďalšie klenoty v okolí Squamishu. Bohužial tu pred pár rokmi postavili priehradu a tak chyťit  tu dobrú vodu je naozaj problém. Horšie je že takýto osud čaká večšinu kanadských riek kedže sa stále plánujú nové a nové priehrady.

Napriek nízkej vode si Skookum creek parádne užívame...

Výhlad na cenrtum Vancouveru a na Stanley park z mostu Lions gate. Cez tento most sa dostanene z centra mesta do casti North Vancouver kde bývala Zuzka celé leto.

A z North Vancouvru je to len 30 min jazdy autom do raja na zemi s názvom Squamish.

Môj každodený výhlad z autobusu cestou do práce.

Zuzka sa zbližuje s prírodou.

Sice nie som moc turista ale musím povedať že turistika na Joffrey lakes stála za to.

Vodopád Mamquam patrí k ďalším atrakciám pe ktoré sa oplatí Squamish navštíviť.

Nasadáme na more v malom prístave a čaká nás hodina pádlovania.....

a potom nás čaká najúžasnejšia vlna na svete. Je ohromné sledovať jak sa počas prílivu zmení za pol hodinu rovné stojaté more na úžasnú vlnu.

Jaro zvláda surfovanie na velkej vlne s prstom v nose

a uz to lieta...

Po dlhom pádlovaní na vlne nás čaká najštýlovejšia kaviareň Skookumchuck bakery and cafe.

Garibaldi lake sa rozprestiera medzi Squamishom a Whistlerom a patrí k najoblúbenejším trekom v Kanade.

Na jeseň nám voda v riekach klesá a tak je čas na úseky riek ktoré su za väčšej vody nezjazdné. Jedným z nich je Daisy lake gorge na rieke Cheakamus.

V kaňone Daisy lake si občas aj zaprenášate.

A prečo sa to volá Daisy lake gorge keď to je poctivá peťková rieka a nie jazero? Rieka sa končí velkým jazerom s priehradou ktorá zásobuje celé okolie Whistleru elektrickou energiou.

Občas sme si museli od kajakovania aj odýchnuť. Bouldrovanie na River rocks pri Squamishi.

Kanaďan nám musel ukázať ako na to.

Tesne pred mojim odjazdom sa dostávame aj na Fear canyon rieky Elaho. Muskov pohlad keď uvidel prvú večšiu perej spolu z komentárom " Kam sme to zas vlezli"  bol docela výstižný.

Konečne nejaký bigwater. Paradoxom je že viac než mesiac som každý deň bol na vysedačke tohto kaňonu ale nikdy som nemal šancu zísť si Fear canyon. Pod týmto kaňonom sme totiž nasadali na vodu s raftmi pri ktorých som chodil ako safety kayak. A od tohoto miesta bola cesta uzavretá kôli rozsiahlemu lesnému požiaru ktorý tu horel od začiatku juna. Hasičom sa našťastie v septembri podarilo oheň skrotiť a tak sme sa konečne dostali na Fear canyon. Podla oficiálnych informácií oheň v tejto oblasti stále horí a mala by ho uhasiť až prvá súvislá vrstva snehu.

Prezeráme največšiu perej ktorá je zároveň aj must run.

Matrjin sa snaží nájsť cestu medzi obrovskými valcami.

Fear canyon bola moja posledná rieka v Kanaďe, dva týždne po tom som už sedel v lietadle domov. Leto v kanade som si parádne užil aj vďaka množstvu super kamarátov čo som tu stretol. Hlavne by som chcel poďakovať Muskovy s Vladenkou a Jarovi s Gabikou ktorý nám vela krát pomohli. Dúfam že sa čoskoro uvidíme...